Talianska stredoveká obec stále žije
V obklopení kamenných stien stredovekej obce Santo Stefano di Sessanio sa vinú úzke uličky svetom kamenných klenieb, dláždených námestí a previsnutých budov.
Ulice sú až na výnimky, akými sú turisti obdivujúci architektúru a okolité kopce provincie L'Aquila na juhu Talianska, obvykle prázdne.
Santo Stefano di Sessanio sa už storočia živí poľnohospodárstvom a vlneným priemyslom. Obec má iba 108 obyvateľov – podľa starostu menej ako desatinu populácie v porovnaní s obdobím pred 1. svetovou vojnou. Podobne ako v prípade mnohých okolitých obcí, aj z tejto väčšina obyvateľov odišla za prácou do miest alebo zahraničia. Nechali za sebou len opustené domy.
Desaťročia neskôr upútala miestna architektúra pozornosť švédsko-talianskeho podnikateľa Daniela Kihlgrena, ktorý sa tu zastavil počas motocyklového výletu v roku 1999.
Kihlgren si zakúpil niekoľko domov, aby ich v roku 2005 premenil na hotel s izbami rozptýlenými v okolí centra. Aj miestni pripúšťajú, že tento projekt prilákal turistov a vlial obci do žíl nový život.
„Keď som prišiel prvýkrát … obec vyzerala takmer opustene," vraví Kihlgren. „Všetko sa zastavilo v minulosti.“
Síce tu stále žijú pastieri a farmári, dnes Santo Stefano di Sessanio ožíva vďaka turizmu. Miestni obyvatelia sa snažia návštevníkov do svojich malebných príbytkov nalákať na národný park Gran Sasso a Monti della Laga.
„Pozorujeme zvyšujúci sa počet návštevníkov,“ vraví starosta Fabio Santavicca bez toho, aby uvádzal presné čísla. „Ľudia otvorili svoje domy, prenajímajú izby, otvárajú reštaurácie. Je to pozitívny trend.“
V obci sa dnes nachádza zhruba tucet ubytovacích zariadení, uvádza Santavicca, pričom pripomína, že obec má pripravený plán rozvoja voľnočasových aktivít.
Podľa najnovších údajov miestnej turistickej organizácie v roku 2013 prišlo do obce 4 361 návštevníkov (v roku 2005 ich bolo 900).
Santo Stefano di Sessanio je jednou z mnohých obcí v regióne Abruzzo, ktoré boli svedkom výraznej redukcie populácie po kolapse vlneného priemyslu a príchode syntetických materiálov. Chudoba a prírodné pohromy vyhnali z tejto oblasti známej zemetraseniami mnohých obyvateľov.
V blízkej obci San Silvestro už prázdne domy obsadila príroda. Ďalej na severe zas nájdeme opustenú obec Vale Piole.
Santavicca uvádza, že pred 1. svetovou vojnou tu žilo zhruba 1 100 obyvateľov.
Počet obyvateľov sa v priebehu zimy vždy ešte zmenší, keď niektorí vymenia život vo výške 1 250 metrov za príjemnejšiu klímu v údolí. Zato však obec prilákala ľudí z miest, ktorí si tu kupujú druhé domy.
„Ľudia radi prichádzajú do tohto regiónu,“ vraví Amélia, ktorá vlastní penzión a ponúka turistom lekcie varenia. „Tvrdo pracujeme na tom, aby sme sa otvorili vonkajšiemu svetu.“
