Španielske biele obce, záblesk zanikajúcej minulosti
Autor: Marcelo del Pozo
Oslňujúce zhluky domov v tvare kocky na vrchole olivových hôr Andalúzie, „Pueblos Blancos“, biele obce – tak môžeme popísať obce na juhu Španielska nazvané podľa vápenného náteru domov, ktorý má za cieľ zabraňovať ich prehriatiu.
Labyrinty úzkych uličiek sú spomienkou na časy, keď bola táto oblasť známa ako Al-Andalus a tvorila súčasť moslimského územia. Mnohé z ich mien majú arabský pôvod, ako napr. Alcala, čo znamená „hrad“.
Ďalším pripomenutím starodávnej minulosti je častá prípona „de la Frontera“ („na Hranici“) – odkaz na doby, kedy bolo Španielsko rozdelené na kresťanské a moslimské územie.
Odohráva sa tu veľké množstvo festivalov od náboženských procesií po beh býkov. Počas tých prvých nesú muži kamennými ulicami sochy ozdobené kvetinami. Počas tých druhých sa zas účastníci skrývajú za prekážkami a snažia sa uniknúť rohom býkov vypustených do ulíc obce.
Táto oblasť je na jednej strane nádherná a je veľkým lákadlom pre turistov, aby navštívili južné Španielsko, zároveň však patrí medzi najchudobnejšie oblasti krajiny a má jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v Európskej Únii.
Andalúzia mala podľa agentúry Eurostat v roku 2015 druhú najvyššiu mieru nezamestnanosti v Európskej únii, pričom až jedna tretina ľudí bola bez práce. Viac ako polovica mladých ľudí je nezamestnaná.
Tradične sa ľudia v tejto oblasti živili pestovaním a spracovaním olív – Španielsko je najväčším svetovým producentom olivového oleja – no očakávania sa menia a mladí ľudia nevidia svoju budúcnosť v nekonečnej a slabo platenej práci na farme.
„Mladí ľudia utekajú do miest,“ vraví 19-ročný Jose Maria Cortijo, ktorý žije v bielej obci Vega de los Molinos (okres Arcos de la Frontera) prechádzajúcej z vrcholu horského chrbta do údolia pod ním.
Agustin Pina, výrobca syra v neďalekej obci Villaluenga del Rosario usadenej v strede národného parku Sierra de Grazalema, súhlasí.
„Mladí ľudia nechcú pracovať na poliach, pretože ide o otrocký život,“ vraví 58-ročný farmár, ktorý tu prežil celý svoj život. „Chcú pracovať od pondelka do piatka.“
Život v obci plynie potichu a pokojne. Je to stále ako za starých čias, vravia miestni obyvatelia.
„Keď som niekedy na návšteve vo veľkom meste, nemôžem sa dočkať návratu domov,“ vraví 50-ročná matka Cortija, Maria Jose Manzano. „Všade je hluk, zhon a stres.“
(Autorka textu: Sonya Dowsett)
