Ako fotografovať portréty v uliciach: Rady od profesionála

Fotenie portrétov v uliciach sa dá ľahko zmýliť s pouličnou fotografiou. Tieto dva štýly majú veľa spoločného. Oba zahŕňajú fotografovanie cudzincov mimo ateliéru. No aj keď je fotografovanie na ulici neštylizované a niekedy sa fotografuje bez toho, aby si človek vôbec uvedomil, že ho niekto na ulici fotí, lifestylový fotograf a fotograf portrétov Julian Love vysvetľuje, že pri fotení portrétov na ulici „osoba, ktorú fotografujete, o tom vie.

„Hovorili ste s ňou a mohli ste jej aj povedať, ako má pózovať,“ pokračuje. „Tento typ je interaktívnejší. Je viac o spolupráci, nielen o pozorovaní.“ Julian si nedávno zobral fotoaparát Canon EOS RP na výlet do ulíc svojho rodného mesta Bath vo Veľkej Británii, kde fotil portréty ľudí na ulici. V tomto článku uvádza osem rád na fotenie výnimočných záberov.

„Slovo „ulica“ môže byť trochu zavádzajúce,“ hovorí Julian, pretože váš objekt nemusí kráčať po ulici. „Často je najhoršie osloviť práve kráčajúcich ľudí, pretože akurát niekam idú.“ Julian namiesto toho odporúča hľadať ľudí, ktorí sa neponáhľajú a nevadilo by im stráviť s vami päť minút. Potenciálne objekty odporúča hľadať najmä na miestach, kde ľudia zvyčajne čakajú – na autobusových zastávkach, parkoviskách pre taxíky alebo vlakových staniciach.

„Rovnako skvelí sú aj predavači, keďže sú často v zaujímavom prostredí,“ dodáva. „Nechoďte však za nimi v sobotu ráno. Vtedy sú naozaj zaneprázdnení.“ Pri výbere osoby sa zamyslite nad tým, ako by ste mohli do fotografie začleniť aj jej prostredie a povedať jej príbeh. Žiarivo farebné kvety sú, napríklad, dokonalým pozadím pre Julianov portrét kvetinárky Marcie Wood (na fotografii vyššie), ktorá sa približne pred štyrmi rokmi aj s manželom, pestovateľom stromov, presťahovala do mesta Bath z Londýna. „Bola veľmi spoločenská a na fotografovanie sa tešila,“ hovorí Julian.

Fotografovanie portrétov na ulici závisí od spolupráce s vaším objektom, preto ako prvé musíte nadviazať rozhovor. „Vždy sa predstavím ako fotograf a vysvetlím, prečo chcem danú osobu odfotiť,“ hovorí Julian. „Dôvodom môže byť zaujímavé oblečenie, zaujímavý vzhľad alebo to, že je daná osoba na zaujímavom mieste. Alebo stačí, že je veľmi pekné svetlo.“ Nie všetci sa bezpodmienečne vidia tak, ako ich vidíte vy. Nebojte sa svoj potenciálny objekt povzbudiť a vysvetlite mu, čo sa vám ako fotografovi na ňom zdá také zaujímavé.

Podľa Juliana je umenie kompozície predovšetkým o zjednodušení toho, čo je v zábere. „A to platí najmä vtedy“, hovorí, „keď ste v reálnom svete, v prostredí, ktoré nemáte pod kontrolou.“ Vo verejných priestoroch môže byť veľa vizuálne rušivých prvkov, jasných farieb alebo variácia od svetlej po tmavú. „Tieto prvky chcete minimalizovať, aby ste získali o niečo grafickejšiu kompozíciu, a rovnako chcete dosiahnuť dobrý kontrast medzi vaším objektom a pozadím. Môžete pohľadať nevýrazné pozadie, prípadne váš objekt môže byť svetlý a pozadie tmavé alebo naopak. Alebo môže ísť o farebný kontrast: váš objekt môže mať na sebe zelený odev a pozadie bude červené. Skúste nechať vyniknúť váš objekt.

Ako hovorí Julian, fotenie portrétov na ulici je o interakcii, preto sa nebojte svoj objekt požiadať, aby sa v prípade potreby pohol. „Pri fotení v tieni môže byť krajšie svetlo, alebo môžete fotografiu vylepšiť aj tak, že svojmu objektu dáte pár pózovacích tipov,“ hovorí Julian. Zistil, že s týmto prvkom fotenia portrétov na ulici mu pomáha zadný displej na fotoaparáte Canon EOS RP. „Ste viac v kontakte s objektom a neskrývate sa za fotoaparátom,“ hovorí.

Na fotoaparáte Canon EOS RP bola užitočná aj funkcia automatického zaostrovania tváre vďaka detekcii a sledovaniu tváre. „Je to skvelá technológia, ktorá vám tiež umožní venovať viac času interakcii s vaším objektom a výberu kompozície bez toho, aby ste museli stále myslieť na zaostrenie. Každá fotka je dokonale zaostrená na tvár človeka, aj keď je v zábere relatívne malý.“

Julian pri svojom nedávnom fotení na ulici fotil ľudí v interiéri aj vonku pomocou troch rôznych objektívov: Canon RF 35mm F1.8 Macro IS STM, Canon RF 50mm F1.8 STM a Canon RF 85mm F2 Macro IS STM. „Pri portrétoch v interiéri som mal tendenciu používať 35 mm alebo 50 mm a pri exteriérových portrétoch 50 mm alebo 85 mm. Moje rozhodovanie vyplýva z toho, koľko pozadia chcem do portrétu zahrnúť. V interiéri ste k objektu bližšie, pretože máte menej priestoru a chcete ukázať viac z jeho prirodzeného prostredia, preto je praktické použiť 35 mm. V exteriéri nemáte na pozadie veľký vplyv, takže dlhý objektív pomáha objekt izolovať a portrét zamerať práve na neho.“

Fotoaparát Canon EOS RP a Julianove obľúbené objektívy sú ľahké, vďaka čomu sú ideálne na fotenie portrétov na cestách bez toho, aby vás príliš ťažili. Fotoaparát EOS RP má aj funkciu sledovania očí s automatickým zaostrovaním. Táto technológia Dual Pixel CMOS AF II pomáha udržať dokonalé zostrenie na oči vášho objektu, čo zaručuje ostrú kvalitu obrazu vašich portrétov.

Julian pri fotení portrétov na ulici využíva len dostupné prirodzené svetlo. „Keď fotím v interiéri, napríklad v obchode, požiadam predavača, aby zhasol umelé osvetlenie. Priestory sú často osvetlené pásovým osvetlením alebo bodovými svetlami, ktoré nie sú veľmi lichotivé a ťažko sa s nimi pracuje, takže súčasťou výberu dobrého miesta je hľadanie miesta s veľkými oknami,“ hovorí.

„Ak fotíte vonku, fotografujte v skorých alebo neskorých hodinách, keď je slnko nízko na oblohe,“ dodáva. „Začínajúci fotografi si často myslia, že na peknú fotografiu potrebujú krásny slnečný jas. Pri portrétochto určite neplatí. Keď je zamračené, oblaky pôsobia ako gigantický softbox a rozptýlené svetlo je omnoho lichotivejšie.“

Pri fotení portrétov na ulici sa nenaháňate za akčnými zábermi ani za „rozhodujúcimi momentami“, ale príbeh môžete vytvoriť aj tak, že svoj objekt ukážete pri niečom, čo je pre neho dôležité, napríklad ho postavíte k tlačiarenskému lisu. „Vo všeobecnosti sa objekt a pozadie nehýbu, takže nemusím rýchlo reagovať na rôzne zmeny, a preto zvyknem používať manuálny režim (M),“ hovorí Julian. „Ak používate režim prioritnej clony (Av), vždy keď svoju fotografiu mierne upravíte, zmení sa expozícia, pretože ju fotoaparát prepočíta. Často mám v pozadí alebo v popredí niečo jasné a chcem len udržať zosvetlenie.“

Julian si na ukážku pre svoje potenciálne objekty so sebou zvyčajne nosí päť menších fotografií zo svojho portfólia a vreckovú tlačiareň, aby im mohol obrázok hneď darovať. „Potom to skôr pripomína spravodlivú výmenu,“ hovorí. Na tento účel by bola ideálna prenosná tlačiareň, napríklad Canon Zoemini alebo Canon SELPHY Square QX10. Ľudia vás často požiadajú o kópiu fotografie. Niektorí si ju chcú dať na svoj profil na sociálnych médiách, iní si ju chcú vytlačiť a vystaviť, preto Julian používa aj vizitky. „Ak máte vizitky, nemusíte vypisovať svoju e-mailovú adresu 25-krát denne,“ dodáva.

Hoci sa pred fotením pouličných portrétov vždy usiluje získať povolenie, Julian používa formulár súhlasu fotenej osoby, len ak fotí v rámci komerčného zadania. „Súhlas na redakčné účely nepotrebujete, ak jednoducho danú osobu vyobrazíte takú, aká je, a nespojíte ju s nejakým produktom, službou alebo značkou. Príslušnej osobe vysvetlím, ako sa jej fotografia použije, a požiadam ju o verbálny súhlas,“ hovorí.

Tento žáner je zaujímavý práve preto, že je pre fotografa výzvou, je nepredvídateľný. Aj napriek tomu, že veľa vecí pri tom nemáte pod kontrolou, stačí nápad, prax a sebavedomie a na vytvorenie nádherných a autentických portrétov z ulice môžete kreatívne využiť prvky, ktoré máte k dispozícii: objekt, kompozíciu, svetlo aj miesto.


Autorka Rachel Segal Hamilton