Zlepšite kompozíciu svojich fotografií

Jedna z nádherných vecí, ktoré fotografovanie ponúka, je rozsah kreatívnej slobody a emocionálneho vyjadrenia. Takže sa môže zdať mierne obmedzujúce hovoriť o dodržiavaní súboru pravidiel pre kompozíciu fotografie. Znalosť niektorých jednoduchých princípov kompozície fotografie vám však môže pomôcť vyťažiť z vášho predmetu to najlepšie a oživiť scény tak, ako ich skutočne chcete vidieť.

Keď si osvojíte základy komponovania a aranžovania záberov, začnete ich bez rozmýšľania aplikovať a môžete si nájsť svoj vlastný štýl – a možno z času na čas aj porušovať „pravidlá“.

Tu vysvetlíme 10 techník fotografickej kompozície a preberieme, ako každá z nich pomáha vyvážiť spôsob usporiadania prvkov v obrázkoch, aby vám umožnila viesť oko diváka záberom.

• Pravidlo tretín
• O úroveň vyššie
• Orámovanie
• Hlavné línie
• Snímanie z rôznych uhlov
• Trojuholníky
• Zlatý rez
• Minimalizmus a prázdny priestor
• Zamerajte sa na vašu platformu
• Porušujte pravidlá

Umiestňovanie objektov do stredu záberu môže byť v niektorých situáciách efektívne – jednoduché objekty, ako sú portréty, kde je osvetlená len tvár a pozadie je oveľa tmavšie, fungujú so stredovou kompozíciou dobre. Asymetrické kompozície však budú pôsobiť živšie a dynamickejšie. Ak na fotografovanie použijete pravidlo tretín a umiestníte objekt do pravej alebo ľavej tretiny záberu, zvyčajne vytvoríte zaujímavejší a atraktívnejší obrázok.

Mnohé fotoaparáty vrátane fotoaparátov systému Canon EOS R, ako napríklad EOS R50, EOS R10 a EOS R7, majú možnosť zobraziť mriežku 3 x 3 v hľadáčiku alebo na zadnom LCD displeji. Užitočnou kompozičnou technikou je umiestnenenie bodu záujmu do jedného z bodov, kde sa pretínajú horizontálne a vertikálne línie.

Aj mriežka môže byť užitočným spôsobom, ako skontrolovať, či je horizont vyrovnaný. Mnoho fotoaparátov dokáže na obrazovke zobraziť elektronickú vodováhu a keď je fotoaparát vyrovnaný, zmení sa z červenej na zelenú. Niektoré fotoaparáty Canon s funkciou stabilizácie obrazu v tele (IBIS), ako napríklad EOS R7, majú tiež funkciu automatického vyrovnávania. Keď je táto možnosť povolená, automaticky sa upraví poloha snímača, aby sa zohľadnilo akékoľvek mierne naklonenie, a vy tak získate vyrovnané fotografie.

Modely EOS R50 a EOS R7 majú aj funkciu automatického vyrovnávania v režime Movie IS, ktorá dokáže automaticky vyrovnať horizontálne naklonené videozáznamy.

Na dosiahnutie zaujímavých kompozícií môžete samozrejme fotoaparát aj fyzicky natočiť do uhla. Toto zámerné naklonenie sa často nazýva holandský alebo nemecký uhol a používa sa v celovečerných filmoch na vytvorenie napätia alebo dezorientácie – preto ho používajte s mierou a aby to nevyzeralo náhodne, zvoľte dostatočný uhol. Ak nasnímate jeden záber s naklonením doľava, skúste zachytiť nasledujúci s naklonením doprava. Túto techniku môžete použiť napríklad na vyjadrenie napätia a vzrušenia pri objavovaní nového mesta. Je to skvelý spôsob, ako do svojich obrázkov vniesť viac rozmanitosti a po vytlačení budú vyzerať fantasticky. Môžete tiež zmeniť pomer strán vo fotoaparáte na štvorec, aby ste elementy záberu ešte viac premiešali – čo nás nabáda k jeho orámovaniu a orezaniu.

Pri fotografovaní zvažujte, ako objekt zakomponujte do záberu. Používanie dverí alebo okien je dobrou voľbou, pretože to vytvára prirodzenú hranicu a pomáha sústrediť pozornosť na scénu vo vnútri. Môžete napríklad použiť vchod do hotela alebo bytu na orámovanie výhľadu na mesto. Najlepšie je, ak sú okno alebo dvere otvorené, aby sa na skle netvorili odrazy.

Efektívny rám môžete vytvoriť aj orezaním na fotografiu, aby ste izolovali prvky. Aplikáciu Canon Camera Connect môžete použiť na prenos obrázkov z fotoaparátu do telefónu na úpravu alebo ich upraviť v počítači v softvéri, ako je Digital Photo Professional od spoločnosti Canon, alebo ich orezať pri tlači pomocou niektorej z tlačových aplikácií Canon.

Venujte čas experimentovaniu s rôznymi výrezmi. V prípade snímok na šírku skúste panoramatické orezanie a vytvoríte širokouhlú snímku. Dokonca aj tlač viacerých obrázkov v rade poskytne panoramatický efekt, ak budú správne zoradené.

Línie sú veľmi silným kompozičným nástrojom, jednoducho preto, že inštinktívne chceme zistiť, kam vedú. Keď ste vonku, línie uvidíte všade – cesty, rieky, múry, ploty, železničné trate alebo dopravné značenie. To všetko môžete do svojich záberov začleniť.

Používanie fyzických línií ako kompozičných prvkov na vedenie zraku cez scénu k miestu vášho ohniska je pravdepodobne najúčinnejším spôsobom začlenenia hlavných línií do vašich snímok. Fotoaparát bude potrebné umiestniť na vhodné pozorovacie miesto, aby na scéne zachytil prirodzené línie. Na maximalizovanie tohto efektu bude potrebné ho čo najviac vyvýšiť alebo znížiť. Fotoaparát s plne polohovateľným výklopným LCD displejom vám pomôže orámovať záber pri snímaní z nezvyčajných uhlov.

Za zváženie stojí aj to, akým smerom sa línie pohybujú a čo sa snažíte dosiahnuť. Zbiehavé línie sú účinným nástrojom na prenos vzdialenosti a mierky. Horizontálne línie odzrkadľujú horizont a tak môžu mať upokojujúci účinok, zatiaľ čo vertikálne línie môžu vytvárať napätie. Diagonálne línie, v ideálnom prípade zdola zľava doprava, prenášajú pohľad cez scénu, pretože to zodpovedá zaužívanému smeru čítania vo väčšine západných kultúr. Aktivujte displej fotoaparátu s uhlopriečkami 3x3+, ak je k dispozícii, aby vám pomohol zarovnať diagonálne čiary a viesť oko diváka záberom.

Hlavné línie sa často vyskytujú pri fotografovaní vonku, v prirodzenom aj vybudovanom prostredí, vďaka čomu predstavujú jeden z najlepších tipov na kompozíciu pre mestské panorámy a krajiny.

Až príliš často sa fotografie snímajú na úrovni očí. Ak však umiestnite fotoaparát nižšie alebo vyššie, núkajú sa kreatívnejšie uhly pohľadu. Keď fotografie snímajú deti, predstavujú iný pohľad na svet: budovy, stromy, rastliny a ľudia sú oveľa väčší pri umiestnení fotoaparátu nižšie. Ak má fotoaparát displej typu vari-angle alebo sa dokáže pripojiť k smartfónu cez Wi-Fi, uľahčí sa tým snímanie s fotoaparátom na zemi pre nezvyčajnú perspektívu.

V meste plnom vysokých budov skúste použiť širokouhlý objektív a vzhliadnite k nebu. Použite režim priority clony (Av) a vyberte clonu f/8 alebo f/11. Potom s fotoaparátom namiereným na nebo nasnímajte scénu tak, aby sa budovy zbiehali. Keďže takéto obrázky majú často široký rozsah tieňov a svetiel, možno budete musieť upraviť jas pomocou kompenzácie expozície alebo experimentovať s rôznymi režimami merania – exponovať pre popredie napríklad pomocou bodového merania alebo dosiahnuť rovnováhu pomocou pomerového merania. Takisto môže pomôcť použitie vstavanej funkcie HDR.

Podobne efektný je aj pohľad z vyššieho miesta, ako je napríklad strecha budovy, alebo držanie fotoaparátu nad hlavou, čo poskytne väčší prehľad (doslova) o scéne alebo situácii.

Ak pri komponovaní scény dodržíte trojuholníky, výsledné zábery môžu vizuálne zaujímavejšie. Skúste snímať okraje ulíc miznúce v diaľke pri súčasnom vytvorení trojuholníkových sekcií po bokoch záberu.

Vďaka svojim dvom diagonálnym čiaram a jednej horizontálnej čiare môže trojuholník pridať do portrétu vizuálny pohyb. Prípadne ak snímate relatívne statický portrét osoby, ktorá sedí za stolom, požiadajte ju, aby lakte položila od seba a ruky spojila podopierajúc si bradu, čím vytvorí trojuholníkový tvar. Kompozícia bude pôsobiť oveľa estetickejšie.

Zlatý rez (alebo Fibonacciho špirála) sa vo veľkej miere využíva v umení, architektúre a dizajne na vytvorenie esteticky príjemných proporcií a kompozícií. Tento pomer je pomenovaný po talianskom matematikovi známom tiež ako Leonardo Bonacci, ktorý približne v roku 1 200 nášho letopočtu identifikoval postupnosť vzostupných čísel, ktorých pomer sa v prírode bežne vyskytuje – v špirálovitých vzoroch mušlí, rastových vzorcoch rastlín a proporciách ľudského tela.

Podstatou je, že kompozícia môže byť pôsobivejšia a viac lahodiaca oku človeka, ak do záberu zahrniete líniu, ktorá vedie oko špirálovitou dráhou k hlavnému objektu. Pokúste sa umiestniť začiatok špirály do rohu záberu a zahrnúť doň čo najväčšiu časť krivky, aby ju oko sledovalo po celom obrázku. Tento princíp možno uplatniť na množstvo rôznych snímok, od krajín až po portréty a ďalšie. Pomocou širokouhlého objektívu zachyťte celý záber veľkých architektonických prvkov, ako sú schodiská, alebo použite makro objektív a zamerajte sa na malé špirálové tvary v prírode.

Môže sa to zdať kontraintuitívne, ale použitie minimálnej kompozície môže maximalizovať účinok záberu. Minimálne kompozície sa zameriavajú na jednoduchosť, obsahujú len veľmi málo prvkov, no napriek tomu vedú k hlbokým a podnetným snímkam eliminovaním nepotrebných detailov a sústredením pozornosti diváka na určitú časť záberu.

Tvorba minimálnych, simplistických kompozícií môže vyzerať jednoducho, ale môže byť náročnejšia ako rušnejšia kompozícia, pretože musíte nájsť spôsob, ako odstrániť nežiaduce a vizuálne rušivé prvky bez toho, aby bol záber nudný.

Skvelý spôsob, ako začať s minimálnymi kompozíciami, je nastaviť predmety proti „negatívnemu“ alebo „prázdnemu“ priestoru. Napríklad pri fotografovaní plážovej chatky proti oblohe a pláži by sa použil vizuálny kontrast, aby sa objekt odfotografoval proti dvom prázdnym otvoreným priestorom – pláži a moru – a aby sa oko zameralo na plážovú hubu. Nezaostrené pozadie na portréte – vytvorené pomocou nastavenia so širokou clonou (nízke clnové číslo) alebo pri snímaní s telefotografickým objektívom, prípadne s oboma – vytvára aj prázdny priestor, ktorý pomáha snímanému objektu vyniknúť.

Ďalším spôsobom, ako dosiahnuť minimálistickú kompozíciu, je zamerať sa na tvary. Identifikujte jeden alebo dva tvary alebo geometrické vzory v rámci záberu a pokúste sa ich izolovať použitím prázdneho priestoru.

Prázdny priestor môže tiež dodať pocit pohybu. Ak sa pred predmetom nachádza priestor, predmet vyzerá tak, ako keby sa do tohto priestoru vťahoval alebo sa to práve chystal urobiť. Priestor vzadu môže vzbudzovať dojem, že sa objekt pohybuje tak rýchlo, že zo záberu úplne vyletí.

Je dôležité zamyslieť sa nad tým, kde a ako sa budú objavovať vaše obrázky a videá. Ak napríklad snímate pre konkrétne platformy sociálnych sietí, váš výsledný obrázok môže vyžadovať vertikálny pomer strán 4:5 alebo 9:16, v závislosti od platformy. Ak snímate video pre kanál YouTube, budete potrebovať orientáciu na šírku v pomere 16:9 pre filmový vzhľad.

Niektoré fotoaparáty systému EOS R od spoločnosti Canon – napríklad EOS R6 Mark II, EOS R50 a EOS R8 – môžu zobrazovať značky pomeru strán pre vami zvolený pomer, vďaka čomu dokážete scénu správne orámovať. Stále uvidíte celý rám, ale vodiace čiary ukazujú, kde bude orezaný. Vy tak máte istotu, že prvky, ktoré chcete zobraziť, budú zahrnuté v zábere horizontálne aj vertikálne.

Pravidlá sú na to, aby sa porušovali, takže akonáhle sa naučíte kompozičným technikám vyššie, skúste experimentovať. Ak napríklad fotografujete bežca, bežným kompozičným pravidlom by bolo ponechať priestor pred bežcom prázdny. Ak však ponecháme prázdny priestor za bežcom, mohlo by to napríklad znamenať, že bežec niečomu uniká, namiesto toho, aby k niečomu bežal. Umiestnenie predmetu do rôznych častí záberu môže zmeniť príbeh, ktorý chcete pomocou obrázka prerozprávať.

Zamerajte sa na fotografie s netradičnými kompozíciami, ako sú napríklad vertikálne panorámy miest, zamyslite sa nad tým, prečo fungujú, a vyskúšajte si niektoré variácie na vlastnej koži. Pomôže vám to rozvíjať svoj vlastný osobný štýl a dosiahnuť kreatívny efekt, po ktorom túžite. Navyše je to skvelá zábava!

Autor: Peter Wolinski