Skrotenie divočiny: hľadanie dokonalého dobrodružného záberu v prírode

Či už ide o turistiku na vrcholoch útesov, kajakovanie na jazerách alebo divoké plávanie, športové aktivity v šírej prírode ponúkajú obrovské množstvo príležitostí pre fotografov s nebojácnym duchom.

Takouto tvorivou osobou je aj Anna Blackwell, dobrodružka, tvorkyňa záberov, spisovateľka a rečníčka so zázemím v Spojenom kráľovstve, ktorej sa darí posúvať samú seba až na hranice svojich možností – v skutočnosti na tom postavila svoju kariéru, pretože sníma fotografie a videá pre popredné značky outdoorových športov vrátane Lowe Alpine and Peak UK. Medzi jej úžasné husárske kúsky patrí 1 000-míľové sólové putovanie naprieč Francúzskom a Španielskom po starobylých pútnických chodníkoch, jazda na kajaku dlhá 4 000 km cez 11 krajín a päť hlavných miest a výstup na horu Toubkal, najvyšší vrchol severnej Afriky.

„Počas jedného z mojich raných dobrodružstiev som začala fotiť a písať blog – hlavne preto, aby moji priatelia a rodina videli, ako moje putovanie diaľkami napreduje,“ objasňuje Anna otázku, ako premenila svoj koníček na povolanie. „Venovala som sa tomu niekoľko rokov. Svoje dobrodružstvá som zdieľala online prostredníctvom fotografií a popisov, a to mi pomohlo presadiť sa. Čoskoro som hovorila o svojich dobrodružstvách na podujatiach, festivaloch a v podnikoch i školách. Potom som začala oslovovať značky, či by som s nimi nemohla spolupracovať na mojich nadchádzajúcich cestách, a kúsok po kúsku som dokázala generovať dostatočný príjem z fotografovania, písania, tvorby dobrodružných filmov, rozprávania a sociálnych sietí, vďaka čomu sa z toho stala práca na plný úväzok.“

Annin posledný turistický výlet spojený s kempovaním zaviedol ju, jej partnera Sama a psa Bilba do skalnatej krajiny severného Dartmooru v Anglicku, pričom spoločnosť im robil fotoaparát Canon EOS R6 a dva objektívy RF 24 - 105 mm F4-7.1 IS STM a Canon RF 50 mm F1.8 STM. Odhaľuje, prečo od všetkého rada uniká, delí sa o svoje najlepšie rady na turistiku v divočine a prezrádza, ako si priniesť svoje obľúbené dobrodružstvá domov prostredníctvom veľkolepých fotografií.

Anna, Sam a Bilbo začali svoj prieskum severného Dartmooru v dedine Belstone kvôli jej fantastickému prístupu k skalným útvarom „tor“. Tieto veľké, voľne stojace skalnaté výbežky sú niečo, čo Annu vždy priťahovalo.

„Bola to pre mňa úplne nová časť Dartmooru a bolo to naozaj vzrušujúce. Prejdete touto idylickou dedinou a hneď ste vonku na planinách,“ hovorí. „Bolo to divoké a odľahlé a presne po tom túžim.

„Turistika je mojou vášňou,“ pokračuje. „Milujem mať na chrbte ťažký ruksak a potulovať sa. Nejde o to, aby ste niekam išli obzvlášť rýchlo, – ide o to, aby ste si naplno vychutnali pokojné miesta. Vyrazili sme na túru, potom sme postavili stan a strávili noc v divočine.“

Annina outdoorová povaha pochádza z lásky jej rodiny k prechádzkam a turistike, ako aj z jej švédskych koreňov. „Moja mama je Švédka a myslím si, že vo švédskej kultúre je hlboko zakorenené tráviť veľa času vonku a vážiť si prírodné prostredie. Keď som vyrastala, veľa som chodila a objavovala, a kedykoľvek sme boli vo Švédsku, vyrazili sme na kanoe, kempovali a jedli vonku. Takže si myslím, že od útleho veku to bolo celkom neoddeliteľnou súčasťou môjho života.“

Anna mala na svojej ceste do Dartmooru spoločnosť, ale často cestuje sama vrátane sólového výletu do arktického Švédska na jeseň 2020 (pozri záber vľavo hore). „Na hlbšej úrovni naozaj milujem sólové dobrodružstvá, pretože je to jedinečný zážitok,“ vysvetľuje. „Putovala som 10 dní bez toho, aby som videla nejakú ďalšiu stopu. Keď ste sami, musíte sa vyrovnávať s vrcholmi a pádmi. Takže, ak máte naozaj zlý deň, chýba vám motivácia a ste unavení a hladní, len vy sami ste zodpovední za to, aby ste sa cez to dostali. Ale keď ste na konci, viete, že ste sa živí a zdraví dostali z bodu A do bodu B.“

Turistika s inou osobou vám však môže pomôcť z hľadiska fotografovania. „Do značnej miery to zjednodušuje fotografovanie predmetov, pretože automaticky máte objekt,“ hovorí Anna. „Týka sa to aj Bilba, ktorý je často objektom na mojich fotografiách. Ak je v teréne osoba alebo pes, vyzýva vás to fotografovať spôsobom, ktorý klasická fotografia krajiniek neponúka.“

Pri otázke, čo bolo prvé, či jej vášeň pre fotografovanie alebo dobrodružné cestovanie, Anna neváha. „Fotografovanie bolo prvé,“ odpovedá s nadšením. „Môj starý otec bol fantastický fotograf, takže som vyrastala listovaním v jeho fotoalbumoch, a to vo mne už v ranom veku vzbudilo lásku k fotografovaniu. Prvý fotoaparát som dostala, keď som mala 15 rokov a fotografiu som študovala na škole. Svoje prvé dobrodružstvá som však vlastne ani nefotila. Až po niekoľkých rokoch som tieto dve veci spojila.“

Pre Annu sa dokumentovanie jej putovaní spája s flexibilitou, minimálnou výbavou a vynaliezavosťou za pochodu. Okrem úžasných výhľadov odporúča aj fotografovanie alebo natáčanie krátkych okamihov, ako je nasadenie ruksaku, upevňovanie kolíkov stanu alebo vychutnávanie si hrnčeka horúcej čokolády, čo podľa nej môže vášmu vizuálnemu rozprávaniu príbehu pridať na zaujímavosti.

„Milujem príbehovú stránku dobrodružstiev,“ vysvetľuje. „Často som na odľahlých miestach úplne sama, ale v skutočnosti sa o to veľmi rada delím a fotografia je jednoducho fantastická platforma na sprostredkovanie týchto zážitkov.“

„Na tomto výlete sme sa počas modrej hodinky skutočne upriamili na fotografovanie čelovej lampy a zachytenie toho, ako vychádza para z hrnčeka horúcej čokolády alebo vody, ktorú som zohrievala, pretože to bol kreatívny spôsob, ako zachytiť túto časť dňa.“

Vďaka používaniu funkcií, ako sú vysokorýchlostné sériové snímanie a využitie systému stabilizácie obrazu plnoformátového bezzrkadlového fotoaparátu Canon EOS R6, nebol problém, keď si Anna zabudla statív pri slabom svetle.

„Stabilizácia a rozlíšenie 20,1 MP nám počas modrej hodinky fantasticky poslúžili, pretože sme si zabudli so sebou vziať statív. Ukázalo sa, že sme ho nepotrebovali, pretože fotoaparát si s týmto slabým svetlom poradil brilantne,“ hovorí.

Keďže Anna rada cestuje naľahko, zvyčajne si berie len jeden objektív, ktorý poskytuje všestrannosť pre portréty aj komplexné krajinky, v čom vyniká ľahký objektív Canon RF 24-105mm F4-7.1 IS STM

„Presne takýto objektív milujem, pretože vám poskytuje flexibilitu. 24 mm bolo skvelé nastavenie na zábery Bilba z blízka, no na zopár krajiniek som potom mohla pridať aj o niečo viac kompresie. Keď vyrážam na dobrodružstvá, veľmi túžim po tom, aby mi na všetko poslúžil jediný objektív.“

Mať výbavu, ktorá dokáže držať krok s Annou a nepredvídateľnými podmienkami jej dobrodružstiev, môže byť výzvou.

Napríklad počas nedávneho lyžiarskeho výletu do arktického Fínska teploty klesli na –22 °C. „Keď sú teploty také nízke, všetko je zrazu ťažšie, od obúvania lyží až po prestávky na občerstvenie,“ vysvetľuje. „Fotografovanie sa z hľadiska efektívnosti mení na vojenskú operáciu, takže ruky musia byť čo najmenej v chlade, aby ste sa mohli opäť pohybovať.“

Anna však trvá na tom, že možnosť zdokumentovať tieto spomienky stojí za to.

„Najlepšie na fotografovaní outdoorových športov je, že tieto spomienky vám ostanú naveky. Stále si prezerám fotky z mojich raných dobrodružstiev a presne si pamätám, kde som bola, čo som cítila a s kým som bola. Je to naozaj sila.

„Nevýhodou dobrodružstiev, ktoré absolvujem, je, že niekedy je na vás tlak, aby ste nasnímali určité fotografie. Absolvovala som výlety, pri ktorých som si myslela, že bude nádherné počasie a budem môcť zachytiť skutočne inšpiratívny obsah v neuveriteľných horských prostrediach, a v skutočnosti sa z toho vykľulo 10 dní prívalových dažďov. Fotografovanie v takýchto podmienkach môže byť náročné, pretože nemôžete ísť domov vymeniť a vysušiť si fotografickú výbavu. Ste v stane a neexistuje spôsob, ako udržať veci v suchu. To je jeden z dôvodov, prečo milujem značku Canon, pretože môj fotoaparát je dokonale odolný.“

Pre tých, ktorí sa chcú vydať na nezabudnuteľné dobrodružstvá, no nie sú si istí, kde začať, má Anna túto radu: „Ak je pri dobrodružstvách prekážkou nedostatok sebadôvery, nehanbite sa začať v malom a postupom času si odvahu budovať. Napríklad, nočný divoký kemping s priateľmi, možno s niekým, kto vie, ako na to, alebo začať s dennými túrami sami niekam do nového prostredia, aby ste si zvykli byť sebestační. Kurzy sú tiež skvelým spôsobom, ako si vybudovať zručnosti a spoznať nových dobrodružných kamarátov. A nakoniec, nebojte sa robiť chyby. Dokonca aj my profíci to z času na čas zbabreme – pokiaľ sa z toho poučíte, neberie sa to ako zlyhanie.“

V konečnom dôsledku bude skok do neznáma stáť za to.

„Dobrodružstvá sú pre mňa stále jedným z najlepších spôsobov, ako sa zresetovať a nabiť energiou. Najmä sólové dobrodružstvá, hoci sa vydám objavovať niečo nové len na jeden deň,“ uzatvára Anna. „To sú výlety, ktoré rozprúdia moju kreativitu a poháňajú ma vpred, takže by som ich potrebovala, aj keby to nebola moja práca."

Autor: Lorna Dockerill