Monochromaticky: viac než čierna a biela

Vnímanie farieb sa intenzívne spája s emóciami. Existujú psychologické teórie o tom, ako nás ovplyvňujú rôzne farby. Líši sa to v závislosti od kultúr, ale často sa predpokladá, že zelená či modrá sú upokojujúce, zatiaľ čo červená či oranžová sú stimulujúce a, zdá sa, dokonca v nás vyvolávajú hlad! To sa premieta do toho, čo sa rozhodneme obliecť si, ako si vyzdobíme naše domovy a pokiaľ ide o fotografie, do obrázkov, ktoré snímame.

Nie každý však vníma farby rovnakým spôsobom. Britský umelecký fotograf Chris Ward sa narodil so stavom nazývaným Deuteranopia, čo znamená, že má problémy s vnímaním zelených odtieňov. Zistil, že jeho zrak dokáže v porovnaní s inými ľuďmi oveľa lepšie rozpoznávať jemné detaily, drobné kontrasty a rôznorodé štruktúry. Túto schopnosť využíva ako odborník na monochromatické snímky.

Často sa omylom zamieňajú za čiernobiele. Na monochromatických snímkach je všetko zobrazené pomocou odtieňov jednej farby. Môže ísť o ľubovoľnú farbu, ale najčastejšie je to sivá alebo sépiová. „To, čo považujeme za čiernobiele, sú zvyčajne odtiene sivej,“ vysvetľuje Chris, keďže tieto snímky obsahujú celú škálu farebných hĺbok v sivej farbe. Určité scény sa dajú obzvlášť dobre zachytiť monochromaticky – presne tie, ktorým sa prirodzene venuje oko Chrisa. Môžu obsahovať textúry alebo tiene, ktoré vytvárajú zaujímavý tónový rozsah – prepletanie svetla v lese, drsné vzory, ktoré sa objavujú v skalách alebo vlnenie vody v rieke.

Dobre fungovať môžu aj minimalistické, takmer grafické zábery. „Myslím si, že monochromatické snímky majú menej obmedzení než farebné, pretože sú dosť abstraktné, vďaka čomu ich môžete pozmeniť viac bez toho, aby to vyzeralo divne,“ hovorí Chris. „Ak by som výrazne preexponoval farebný obrázok, vyzeralo by to hrozne.“ Na monochromatických snímkach však preexponovanie môže vytvoriť pôsobivý minimalistický štýl.

Chris pracoval s fotoaparátom Canon EOS R6 a objektívom Canon RF 24-105mm F4-7.1 IS STM. Táto kombinácia mu pri vytváraní záberov poskytla maximálnu flexibilitu. Výber objektívu pre monochromatickú fotografiu je veľmi podobný ako v prípade farebnej fotografie. Rozdiel je v tom, ako zostavujete záber. „Namiesto použitia farby na nasmerovanie oka diváka používate zvýraznenie a kontrast. V ponuke štýlov Picture Style môžete vybrať mochromatický štýl. V ňom nájdete ďalšiu ponuku, v ktorej môžete nastaviť všetko od ostrosti po kontrast,“ odporúča Chris. „Môžete pridať aj filter vo fotoaparáte, ktorý mení spôsob reakcie na rôzne farby, takže všetko, čo je červené, zelené, modré, žlté alebo oranžové vyzerá tmavšie.“ Samotný Chris zvykne používať červený filter. Má rád spôsob, akým stmavuje oblohu a lístie na snímkach krajiny, čím odstraňuje neželané rozptýlenie.

Ak používate telo so systémom Canon EOS R s objektívmi EF alebo EF-S, zasúvací adaptér filtra EF-EOS R vám umožňuje použiť zasúvací neutrálne sivý filter (ND) alebo polarizačné filtre, ktoré vám pomôžu dodať snímkam krajiny život.

Obrázky, ktoré snímate na fotoaparáte Canon EOS R6 pomocou štýlov Picture Style, sa uložia ako komprimované súbory JPEG. Ak však snímate RAW snímky, súbory si zachovajú celý rozsah údajov zachytených fotoaparátom. „Výhodou práce so súbormi RAW je, že mám pri úprave k dispozícii viac informácií,“ hovorí Chris.

Chris často sníma aj farebne. „Rozprával som sa s rôznymi fotografmi a zdá sa, že pre tých, ktorí nie sú farboslepí, je jednoduchšie snímať čiernobielo, ak nastavia displej fotoaparátu na monochromatický. Farboslepí fotografi uprednostňujú fotografovať farebne,“ poznamenáva.

„Keď som začínal, dostal som dobrú radu týkajúcu sa úpravy čiernobielych snímok – najskôr je vhodné ich nastavenia posunúť priďaleko,“ hovorí Chris. „Keď posúvate posúvač v postprodukčnom softvéri, v určitom rozsahu bude obrázok vyzerať dobre. Ak posuniete nastavenie ďalej, obrázok vyzerá zle. Ak nastavíte nižšiu hodnotu, nebude dostatočná," pokračuje. „Ak však začnete tým, že nastavenie posuniete priďaleko, a postupne sa vrátite späť, dosiahnete v podstate ten najkrajší možný výsledok.“

Prekvapivo môže byť farba pri úprave monochromatických snímok skutočne dôležitým nástrojom. „Pri konverzii na čiernu a bielu v editačnom softvéri získate prístup k posúvačom farebných kanálov,“ vysvetľuje. „Pretože farby môžu byť dobrým nástrojom na vytvorenie kontrastu, pri úprave môžete určiť, ktorá farba hrá túto rolu, a kontrast vytvoriť tonálne.“

V závislosti od softvéru máte zvyčajne šesť farebných posúvačov, pričom každý má vplyv na jas rôznych farebných kanálov. Napríklad pri snímke krajiny môžete zmeniť odtieň oblohy nastavením posúvačov pre modrú a farbu aqua a odtieň vegetácie pomocou posúvačov pre žltú a zelenú farbu. Posúvač červenej farby môže byť užitočný, ak snímka obsahuje tehlové budovy. Posúvač oranžovej farby môže pomôcť zlepšiť odtiene pokožky na portrétoch.

„Najnáročnejšia scéna sú pravdepodobne horniny vedľa trávy,“ vysvetľuje Chris. „Keď takúto snímku zmeníte na monochromatickú, môže vyzerať ako kaša stredných odtieňov, v ktorej žiadna nevyniká. Keď prejdete do editačného softvéru a zmeníte jas zeleného a žltého kanála, kamene zostanú rovnaké, ale tráva sa zjasní. V prípade kvetov môžete pomocou kanálov oddeliť odtiene v rôznych častiach rastliny."

Keď Chris vytvorí čisto čiernobiele obrázky, nastaví svoju tlačiareň na „odtiene sivej“. Častejšie však tlačí farebne.

„Často na svoje obrázky počas postprodukcie pridávam jemné zafarbenia a potom ich obvykle tlačím farebne,“ hovorí. „Zvýšim expozičnú úroveň približne o polovicu stupňa. Robím to preto, že na obrazovke snímka vždy vyzerať jasnejšie ako pri tlači.“

Chris rád používa efekt rozdeleného odtieňa, v ktorom na svetlé miesta a tiene použije inú farbu. „Svetlé miesta zvyknem nastaviť trochu teplejšie a tiene chladnejšie. To skutočne pomáha zvýrazniť snímku.“

Kompaktná tlačiareň formátu A3, ako je Canon imagePROGRAF PRO-300, je ideálna na tvorbu vysokokvalitných monochromatických výtlačkov.

Ak máte chuť experimentovať s monochromatickými fotografiami, ako najlepšie začať? „Cvičte na kvetoch,“ navrhuje Chris. „Existuje množstvo jemných textúr a rôznych farieb, s ktorými sa môžete hrať. Ak kvety vyzerajú prirodzené na monochromatickej snímke, čo sa deje často, pretože farby definujú kvet, môžete aplikovať získané poznatky na všetko ostatné.“

Mnohé z najikonickejších fotografií histórie sú čiernobiele – dramatické krajiny od Ansela Adamsa, empatické portréty Dorothey Langeovej alebo živé pouličné scény Henriho Cartiera-Bressona. Títo tvorcovia neboli farboslepí. Pracovali s nástrojmi, ktoré mali k dispozícii predtým, než sa objavila farebná fotografia. Videli však svet inak, oceňovali jeho vzory, spletitosti, odtiene sivej.

V súčasnosti vám možnosti monochromatických snímok v digitálnom fotoaparáte umožňujú robiť to isté – zobraziť okolie z alternatívnej perspektívy a interpretovať to, čo vidíte, novými spôsobmi.



Autorka Rachel Segal Hamilton